Začátkem prosince 2024 se na telegramovém kanále Pavel Kamas – NOVINKY objevil tento příspěvek:

Příspěvek byl následně sdílen i do telegramové skupiny Sloboda v očkovaní SK – diskusia, kde na něj pan Fillo (zakladatel a správce této skupiny) reagoval. A postupně se přidali další diskutující:

Marián Fillo –> Tom PO: Kopírujem, čo som už na to odpovedal kamarátovi:

Šubík sa očividne dopustil lži.

Nereagoval som nijak na Radix 8 a ani som si nijaký názor naň nevytvoril, lebo ho nemám a nečítal som ho.

Reagoval som len na VIDEO Pavla Kamasa, ktoré bolo upútavkou na Radix 8 a kde Kamas použil jednoznačne nelogickú a zavádzajúcu argumentáciu. To je celé.

A áno, považujem za stratu času čítať stále dokola nezmysly od Stefana Lanku, Andrewa Kaufmana a Thomasa Cowana, čo sú tí traja doktori, čo popierajú vírusy čoby pôvodcov prenosných chorôb. Všetci ostatní (vrátane Šubíka a Resetheus) ich iba papagájujú. Už som sa s ich falošnou argumentáciou oboznámil naozaj dostatočne, takže čítať to zase znovu (možno trochu inak prežuté) mi príde ako strata času.

Navrhol som im verejnú debatu, či už naživo alebo on-line, ale oni to odmietli.

Tak dobre, keď nechcú debatovať, pre mňa za mňa nech si tárajú nezmysly naďalej a zostávajú v omyle. Nie je to môj problém a svet sa kvôli tomu nezrúti.

Ale obvinenia z falošnej či platenej opozície si naozaj vyprosím.

Mimochodom: Šubík zabudol uviesť, že Weis robil advokáta pre Dr. Lakotu, ktorý bol tiež proti korona-tyranii, ale vírusy teda ani v náznaku nepopiera. Práve naopak. Aj sám Weis neskôr prestal (prinajmenšom verejne) popierať vírusy čoby pôvodcov prenosných chorôb, ale do hlavy mu nevidím, tak neviem, či zmenil názor, alebo ako to má.

Marián Fillo –> Tom PO: Žiaľ, neviem dopredu potvrdiť účasť, lebo odkedy som bol donútený sa zamestnať, nie som už plným pánom svojho času. A ako to bude vyzerať v polke februára, to v túto chvíľu naozaj netuším.

Ak sa nebudem môcť zúčastniť, lebo práca, tak mi je jasné, že podliaci tohto formátu to budú vydávať za jasný dôkaz mojej zbabelosti, neschopnosti argumentovať apod. Hlavne, že odmietli verejnú debatu so mnou v čase, keď môžem.

Som na podobné podlosti zvyknutý.

Ale keď už je to v Prahe, čo takto pozvať Soňu Pekovú?

Marián Fillo –> Tom Svoboda: https://t.me/slobodavockovanidiskusia/35494

Marián Fillo –> Tom Svoboda: Tí najlepší virológovia vedeckou metódou postupujú. Ale týmto slovom sa označuje kade-kto, takže za kvalitu všetkých naozaj neručím a naozaj sa môže nájsť celý rad „virológov“, čo robia aj školácke chyby. Ale o tom sú vedecké debaty, argumentácie, peer review proces. Hlavne treba prísne rozlišovať medzi hypotézou, teóriou a preukázateľným faktom, čo nie každý robí.

A tzv. vakcinológovia sa do určitej miery riadia vedeckou metódou, ale veľká väčšina, žiaľ, vychádza z niektorých (podľa mňa falošných) neoverených hypotéz, ako keby to boli overiteľné fakty. Lenže nikdy nikto ich neoveroval (napr. tie nezmysly, že imunitný systém zvládne spracovať 10.000 alebo dokonca 100.000 vakcín naraz).

Ďalej je zásadnou metodickou chybou vakcinológov, že bezpečnosť a účinnosť vakcín sa testuje jednak príliš krátko, jednak takmer výlučne na zdravých ľuďoch, ale neoverujú bezpečnosť a účinnosť očkovania na rôznych diagnózach (napr. cukrovka alebo. ADHD). Napriek tomu však aj takých ľudí veselo očkujú, ako keby boli úplne zdraví. Tak toto je extrémne nevedecké.

Čiže áno, v samotnej čistej virológii je nastavený vcelku dobrý vedecký štandard, aj keď jednotlivci robia chyby, takže určite sa nájdu príklady chybných publikácií, zvlášť vo vypätých situáciách (ako napr. prvý genóm SARS-CoV-2, zaslaný do GenBank, bol chybne poskladaný), spravidla sú však opravené rádovo v týždňoch až mesiacoch.

Naproti tomu vo vakcinológii je opak pravdou, čo si vysvetľujem tým, že zatiaľčo vo virológii ako takej ide iba o pravdu, vo vakcinológii už ide o prachy, o ťažké prachy, ktoré vedú veľkú väčšinu vakcinológov k ignorovaniu zásadných vedeckých nedostatkov, keďže ich priznaním a poctivým preskúmaním by sa mohlo otriasť v základoch (a pravdepodobne aj zrútiť) toto veľmi výnosné priemyselné odvetvie. A obdobné prípady systematického zanedbávania až falšovania vedy v prospech priemyslu nájdeme aj v iných odvetviach: napr. spor o škodlivosť tabakových výrobkov a spor o škodlivosť olovnatého benzínu.

Marián Fillo –> Tom Svoboda: Všetky vírusy boli (skôr či neskôr) doložené vedecky. Doba hypotetizovania o vírusoch (okolo prelomu 19. a 20. storočia) je už dávno preč.

Ale môžeme uviesť (ako príklad) trebárs vírus osýpok (spalniček), kde to doložil žalobca v spore so Stefanom Lankom:

• Enders & Peebles. Proc Soc Exp Bil Med 1954; 86:277-86.
• Bech & von Magnus. Acta Pathol Microbiol Scand 1958; 42:75-85
• Horikami & Moyer. Curr Top Microbiol Immunol 1995; 191:35-50
• Nakai & Imagawa. J Virol 1969; 3:187-97
• Lund et al. J Gen Virol 1984; 65:1535-42
• Daikoku et al. Bull Osaka Med Coll 2007; 53:107-14

Marián Fillo –> Tom Svoboda: Áno, som s tým prípadom oboznámený. Hneď tá prvá štúdia je izolácia vírusu osýpok (viď príloha).

https://drive.google.com/file/d/18_jw76xr9aGJhKEQ2jMm1AtWjnEq_BXN/view?usp=sharing

Marián Fillo –> Tom Svoboda: Otázkou je, čo presne považujeme za dôkaz vírusu. Ak stačí izolácia a preukázanie škodlivého účinku (cytopatického efektu) vírusu, tak áno, práve o tom táto štúdia je.

Marián Fillo –> Tom Svoboda: (Odpověď na: „Vaším vlastním kritériím, které jste si právě stanovil, tato prace nevyhovuje…“)

Práveže vyhovuje.

Z odobratého biologického materiálu bol na vhodnej bunkovej kultúre namnožený vírus osýpok, s ktorým sa dá ďalej pracovať. To sa nazýva izolácia. Izolácia nie je „získať 100% čistý vírusový prášok“. Jednak dosiahnuť 100% čistotu je prakticky nemožné, jednak to pre praktické potreby ani nie je potrebné. Tiež je otázne, ako dlho by ten hypotetický vírusový prášok sám o sebe vydržal mimo vhodného média, aby nedošlo k degradácii (poškodeniu) vírusov. Každopádne, vírus osýpok bol „vytiahnutý“ (izolovaný) z pôvodného biologického materiálu, aby sa s ním dalo ďalej pracovať. O to tam ide a to bolo splnené.

A druhá vec: kontrolný experiment (na porovnanie s cytopatickým efektom na obr. 2 a 3) máte na obr. 1 (str. 4 resp. 280).

Marián Fillo –> Tom Svoboda: (Odpověď na: „Odkud pak vite, ze tam nejaky „virus“ skutecne mate, pokud jste jej nikdy neizoloval?“)

V zásade áno, ale nie sú všetky vírusy rovnako veľké, takže prvotná izolácia vírusu sa nemôže spoliehať na presné nastavenie veľkosti príslušného filtra. To už možno prípadne urobiť neskôr, keď sa povedzme pomocou elektrónovej mikroskopie zistí rozsah veľkostí príslušného druhu vírusu.

Mimochodom: ide o prácu starú 70 rokov. Za ten čas sa významne vylepšila technika, používaná virológmi, takže posudzovať ju optikou dnes dostupnej techniky by nebolo fér.

Inak, keď sa pozorne pozriete na tie snímky z elektrónového mikroskopu vo Vami odkazovanej štúdii, tak tie bakteriofágy (vírusy, ktoré napádajú baktérie) sú tam spolu s drobnými, niekedy aj väčšími nečistotami. Takže napriek veľkej snahe, dokonale oddeliť vírusy od všetkého ostatného je zrejme (aspoň zatiaľ) prakticky nemožné. Tento fakt však nebráni praktickému skúmaniu a použitiu takto (pre niekoho nedokonale či dokonca nedostatočne) izolovaných vírusov.

Marián Fillo –> Eva Mertlíková: (Odpověď na: „Autoři studie „Propagation in Tissue Cultures of Cytopathogenic Agents from Patients with Measles…“)

S týmto by ste možno uspela ako s oprávnenou námietkou jedine v prípade prvej tzv. pasáže, lenže on ten cytopatický efekt sa dostavil s každou ďalšou pasážou, kde už nebolo potrebné robiť úpravy na oddelenie vírusov od pôvodnej biologickej vzorky. Čiže očividne sa vedcom podarilo získať od pacientov niečo, čo ten istý efekt spôsobuje opakovane – funkčný vírus.

Inak – keď chceme získať vírus a nie baktérie, tak pridanie antibiotík je logickým krokom. Rozbíjajú baktérie, nie vírusy, zároveň však ľudské bunky nezabíjajú.

Marián Fillo –> Tom Svoboda: (Odpověď na: „Mylite se v tom, ze virologove vubec maji nejakou snahu virove castice oddelit…“)

Toto je práve faktický nezmysel, pretože: spolu s vírusmi môžu byť v odobratej vzorke aj exozómy (ktoré sa na rozdiel od vírusov nenamnožia po naočkovaní na vhodnú bunkovú kultúru), pričom exozómy sú podobné vírusom svojou veľkosťou a čiastočne aj zložením, takže ani centrifugáciou by sme ich nevedeli oddeliť. Preto je potrebné sa ich zbaviť tým, že necháme vírusy namnožiť na vhodnej bunkovej kultúre a až potom sa vykoná čistenie (purifikácia), kde sa zbavujeme nevírusových zložiek zmesi. Avšak tá purifikácia v princípe nie je nikdy dokonalá, takže predstava, že môžeme získať akýsi 100%-ný vírusový prášok, je úplne uletená – nezlučiteľná s realitou. Tie zvyšné nečistoty však nehrajú žiadnu zásadnú úlohu, takže ich môžeme ignorovať. A samozrejme tie vírusy plávajú v tekutine (voda s nejakými rozpustenými minerálmi), nie je to suchý prach.

Každopádne, toto nám na všetky praktické účely postačuje, preto to pokojne môžeme nazvať izoláciou, hoci antivírusácki sektári tvrdia, že to nie je izolácia, pokým nemáme 100% čistý vírus. Ale to je podobná sprostosť, ako tvrdiť, že sme neizolovali nejakú rybu (trebárs lososa), keď ho necháme plávať vo vode (s rozpustenými minerálmi), obsahujúcej možno ešte nejaké krmivo, ale že jediná platná izolácia lososa je samotný losos a nič (vákuum).

Mimochodom, cytopatický efekt je predsa pozorovaný pri každom ďalšom pomnožení (pasáži) vírusu. Keby k nemu nedošlo, znamenalo by to, že vírus sa nenamnožil, tzn. buď je použitý vírus nefunkčný (inaktivovaný) alebo rozbitý alebo tam žiadny nie je.

Marián Fillo –> Eva Mertlíková: Lenže sa tam nepoužívali len bunky z obličiek/ledvin, ale aj iné: „human kidney, human embryonic lung, human embryonic intestine, human uterus and rhesus monkey testis were employed. Subsequent passages of the agents isolated were later attempted in human kidney, human embryonic skin and muscle, human foreskin, human uterus, rhesus monkey kidney and embryonic chick tissue.“

Druhá vec je, že pri ďalších pasážach sa už antibiotiká nepridávali, ale cytopatický efekt bol obdobný ako pri prvej pasáži, takže očividne tento efekt nebol spôsobený antibiotikami.

Takže táto námietka neobstojí.

Bunková kultúra bola očividne v poriadku (nekontaminovaná), keďže poslúžila ako kontrolná vzorka. Vzorka, ktorá bola na túto kultúru naočkovaná, bola predtým centrifugovaná na vyše 5000 otáčkach za minútu počas vyše 1 hodiny práve za účelom zbaviť sa Vami menovaných problematických možných súčastí odobranej vzorky.

Takže ani táto námietka neobstojí.

87% (druhov) bunkových línií môže byť potenciálne kontaminovaných mykoplazmou – to neznamená, že je, ale že tie bunky sú použiteľné pre mykoplazmy, teda sú nakaziteľné mykoplazmami. To len aby sme si tých 87% nedezinterpretovali.

Mykoplazmy sú vnútrobunkové baktérie, takže na ne nemôžu fungovať antibiotiká, ktoré nevstupujú do vnútra ľudských buniek.

Zvyšky rozbitých baktérií boli odstránené pomocou centrifugácie.

Jak ste došla na to, že sa bežne obmedzuje výživa bunkových kultúr? To je principiálny nezmysel, keďže je potrebné namnožiť vírusy práve na tej bunkovej kultúre, kde sa ten cytopatický efekt prejaví. On je vlastne známkou toho, že sa vírusy namnožili.

A odignorovala ste zase tú centrifugáciu, ktorou sa odstránili zvyšky bunkovej kultúry medzi jednou a druhou pasážou. Mám dojem, že ste tú štúdiu poriadne nečítala.

„Successful passage of the agent with fluids that had been previously centrifuged at 2500 rpm to remove cellular elements has also been repeatedly demonstrated.“

Takže ani túto námietku neberiem.

Ešte raz by som chcel podčiarknuť, že ide o prácu spred 70 rokov, takže nie je na mieste ju posudzovať dnešnou optikou. Na svoju dobu ale autori urobili v princípe najlepšie, ako v tom čase mohli.

Marián Fillo –> Tom Svoboda: (Odpověď na: „Plyne podle Vas z daneho postupu, ze pokud by byly vzorky odebrany zdravym lidem…“)

Ak by boli skutočne zdraví, tak áno, k CPE by nedošlo.

Pokiaľ je Vami odkazovaná práca podľa Vašich kritérií dostatočne vedeckým dôkazom bakteriofágov, tak je de facto aj dostatočne vedeckým dôkazom vírusov, lebo bakteriofágy sú vírusy, špecializujúce sa na baktérie.

Potom ale nechápem, načo celá táto debata?

Marián Fillo –> Tom Svoboda: Áno, keby človek bol naozaj zdravý (čiže bez funkčných vírusov), tak by v odobratom biologickom materiále nebolo nič, čo by spôsobilo cytopatický efekt na naočkovanej bunkovej kultúre.

Prípadne tých pár viriónov (jednotlivých vírusov), čo tesne pred odberom vdýchol, by veľa vody nenamútilo – na rozdiel od odberu od chorého s už slušne rozbehnutou chorobou, u ktorého sa vírus už stihol solídne namnožiť a tých kúskov bude v odobratom materiále podstatne viac.

No a mainstreamová definícia bakteriofágu je napr.: A bacteriophage, often referred to simply as a phage, is a type of virus that specifically infects and replicates within bacteria and archaea. The term „bacteriophage“ is derived from the Ancient Greek word φαγεῖν, meaning „to devour,“ highlighting its role as a predator of bacteria.

Nevidím tam slovo parazit a ono by to ani úplne nezodpovedalo tomu, čo bežne rozumieme pod parazitom (cudzopasný organizmus, ktorý sa priživuje na inom organizme, ale ponecháva ho, nakoľko je to možné, nažive – jednak nie je živý, jednak napadnuté bunky obvykle zabíja).

Tak môžeme buď povedať, že bakteriofág je vírus, špecializujúci sa na baktérie, alebo naopak, vírus je fág, špecializujúci sa na bunky mnohobunkových organizmov, to je vcelku jedno, každopádne ide v princípe o jednu a tú istú vec, len „s iným vkusom, čo sa jedla týka“.

Nechápem, prečo by sme mali a priori vylúčiť existenciu presne takého istého útvaru (organizmom to ťažko možno nazvať, keď de facto nie je živý), len zacieleného na iný typ buniek. Toto teda moja logika vôbec neberie.

Marián Fillo –> Tom Svoboda: Ak sa pýtate konkrétne na tú štúdiu z 1954, tak by tam museli byť odobraté vzorky z úplne zdravých ľudí a muselo by s nimi byť naložené presne tak isto, čo v tejto štúdii nebolo, keďže výskumníci si túto otázku nekládli.

Ale bežne sa tak deje pri teste na prítomnosť funkčného vírusu u pacienta pomocou kultivácie – ak sa cytopatický efekt dostaví, je tam funkčný vírus, ak nie, nie je (a má nejakú nevírusovú chorobu alebo úplne iný zdravotný problém, trebárs otravu niečím).

Takže takéto pokusy, ako požadujete, sa dejú úplne notoricky pri testovaní prítomnosti funkčných vírusov pomocou kultivácie.

Čo sa štúdie z 1954 týka, mlieko a antibiotiká boli pridané iba na začiatku – pred prvou pasážou. V ďalších pasážach nie, ale rovnaký cytopatický efekt pretrval. Takže Vašu námietku nemôžem uznať.

Navyše aj pred tou prvou pasážou bola odobratá vzorka centrifugovaná, čo ju zbavilo väčšiny nežiaducich nečistôt.

To ste sa len tak svojvoľne rozhodol, že táto definícia bakteriofágu je mylná a hotovo? Alebo ste k tomu dospel vedeckou metódou? Ako presne?

A aká definícia bakteriofágu je podľa Vás správna?

Tu je celkom pekný pokec na tú tému, o ktorej sa bavíme. Nie zbytočne zdĺhavý, a predsa pomerne vyčerpávajúci.

https://drive.google.com/file/d/1B-ZWoWJoWJAnRfdlnOAlvxQ4bjSdKIli/view?usp=sharing

Marián Fillo –> Tom Svoboda: S vecnou debatou nemám žiaden problém. Problém som mal s tým, že to tu bol zatiaľ len samý dogmatický fanatik, ktorý nebol schopný postaviť jeden jediný vecný argument, ktorým by podložil svoje tvrdenia. S ohľadom na to je snáď pochopiteľné, že som ich nazval sekta.

Na rozdiel od nich sa Vy celkom slušne snažíte, čo musím pozitívne oceniť (aj keď zastávam iný názor/postoj/presvedčenie).

Marián Fillo: Myslel som tu v tejto diskusnej skupine.

Čo sa Šubíka týka, bola to súkromná e-mailová výmena a mne chodí dosť veľa e-mailov, zďaleka sa nedostanem ku všetkým (žiaľ), tak mi ten jeho nejak „zapadol“ a zabudol som na to. Moja chyba, uznávam.

Na druhú stranu, uprednostňujem verejnú debatu, nie súkromnú výmenu. Je to celkovo prínosnejšie.

Marián Fillo –> Tom Svoboda: (Odpověď na: „Tim padem souhlasite, ze tato prace vedeckou metodou nic neprokazuje.“)

Účelom tejto práce nebolo viesť polemiku s popieračmi vírusov, takže sa autori nezaoberali takými pokusmi, ktoré by boli dobré len na uspokojenie nárokov antivírusákov.

Účelom práce bolo izolovať vírus osýpok, aby sa s ním dalo ďalej laboratórne pracovať, a toto tá práca aj splnila. A keďže to splnila, tak logicky aj doložila existenciu vírusu.

Lanku som čítal (dokonca aj prekladal z nemčiny do slovenčiny) a je to jedna kolosálna chyba (alebo zlý úmysel?) za druhou.

Marián Fillo –> Eva Mertlíková: (Odpověď na: „Dobře, začnu tedy od konce vaším tvrzením…“)

Tak to teda hrubo dezinterpretujete rozsudok. Súd rozhodol, že síce tých 6 štúdií SPOLU spĺňa Lankove požiadavky ohľadne dôkazu samotného vírusu, avšak Lanka navyše (a úplne nezmyselne) požadoval, aby všetko bolo v jednej jedinej štúdii, a táto ešte k tomu bola od RKI, a tieto dve (nezmyselné) Lankove podmienky žalobca nesplnil, preto nemá nárok na odmenu.

Súd bol o (ne)vyplatení vypísanej odmeny, nie o tom, či vírus (ne)existuje. Toľko by ste mohla vedieť. Jedine teda, že by ste sa nechala oklamať Lankovi & Co. a nič si neoverovala.

A to je sakra rozdiel.

Aj keď teda samotný koncept, že nejaký súd, ktorý je zložený z (v danej oblasti) neodborníkov, rozhodne o tom, čo je vedecká pravda, je mimoriadne sporný.

Marián Fillo –> Eva Mertlíková: (Odpověď na: „Dobře, začnu tedy od konce vaším tvrzením…“)

K bunkovým líniám: neviem, prečo si vybrali výskumníci práve zmienené bunkové línie, ale je možné, že v roku 1954 na výber toho ešte veľa nebolo. Vírus osýpok napáda výstelku dýchacích ciest, imunitné bunky, výstelku ciev a pokožku. Logicky by teda mali byť použité bunkové kultúry z takýchto buniek. Tomu zodpovedá cytopatický efekt v bunkách predkožky. Iné bunky, o ktorých vieme, že sú náchylné na osýpkový vírus, použité neboli. Kupodivu sa ale chytili aj bunky z obličiek. A tými antibiotikami to nebude, lebo tie boli pridané len pred prvou pasážou. Pred ďalšími pasážami už nie.

Na ten streptomycín v súvislosti s bunkami obličiek som sa spýtal AI a – čudo judo – vraj nespôsobuje typický cytopatický efekt:

Streptomycin does not typically produce a significant cytopathic effect (CPE) on kidney cells. Here are some key points regarding its effects:

Cytopathic Effects: While streptomycin is known to be nephrotoxic and can cause damage to kidney cells, studies indicate that it does not consistently lead to observable cytopathic effects such as cell death or degeneration in kidney cell cultures.

Cell Viability: In various experimental models, kidney cells exposed to streptomycin may show some biochemical changes, but these do not always correlate with classic cytopathic effects.

Use in Cell Culture: Despite its potential toxicity, streptomycin is often included in cell culture media to prevent bacterial contamination, which can complicate research.

In summary, while streptomycin can be harmful to kidney cells, it does not typically induce a cytopathic effect characterized by cell death or significant morphological changes.

Takže je síce pre obličky (v určitom množstve) škodlivý, avšak jeho účinok nie je zameniteľný s cytopatickým účinkom vírusu. A navyše (už sa opakujem) bol použitý len pred prvou pasážou. CPE v ďalších pasážach mu už pripisovať vôbec nemožno.

Marián Fillo –> Eva Mertlíková: (Odpověď na: „Takže antibiotika se používají dost hojně…“)

Ale len pred prvou pasážou. V ďalších sa už nepridávajú, a teda im nemožno pripisovať cytopatický účinok v napr. 7. pasáži.

Hypotetická možnosť kontaminácie baktériami sa nedá na 100% vylúčiť, ale za dodržania určitých opatrení (a tie boli známe už pred 70 rokmi) sa dá minimalizovať na prijateľnú extrémnu nepravdepodobnosť. A teda ďalšie použitie antibiotík sa považuje za nepotrebné.

Odstredením sa odstraňuje drvivá väčšina nepotrebného až škodlivého bordelu, ale samozrejme nie všetok.

Možná kontaminácia bunkových kultúr je stále niečo, čo treba brať do úvahy, ale v závislosti od druhu kontaminácie možno tieto zistiť pomerne rýchlo.

Každopádne, pri každej činnosti sú nejaké nepodarky. To ale tú činnosť ako takú neznehodnocuje. Ide len o to, aby sa nepodarky čo najskôr odhalili a odstránili/vyradili.

Marián Fillo: Ale asi ste sa nevyhýbali úplne kontaktom s inými ľuďmi, takže napr. na detskom ihrisku alebo v MHD bol v styku s inými deťmi, či?

Marián Fillo: A Vy ste tiež nebola s nikým v kontakte po dobu dlhšiu než je maximálna možná inkubačná doba?

Marián Fillo –> Eva Mertlíková: (Odpověď na: „Až 87 % buněčných linií může být kontaminováno mykoplazmou…“)

Netrvám na 87% – to je Vaše číslo – ale ak by to malo byť tak veľa, tak to celkom určite nebude percento skutočne kontaminovaných, ale nanajvýš kontaminovateľných.

Áno, kontaminácie myklopazmami sú problém, ale riešiteľný problém. Sú na to testy, takže sa to dá riešiť.

Nechápem, čo vlastne chcete dokázať poukazovaním na rôzne úskalia laboratórnej práce s bunkovými kultúrami? Isteže tam môžu vzniknúť rôzne problémy, ale všetky sa dajú riešiť, takže rozhodne to nemožno celé len tak hodiť do koša, lebo napr. hypoteticky väčšina bunkových kultúr by mohla byť kontaminovaná napr. mykoplazmami. To teda určite nie.

Ktoré enzýmy a odpadkové produkty metabolizmu baktérií reálne ohrozujú bunkovú kultúru napr. obličkových buniek a zároveň určite nie sú odstránené centrifugáciou?

S tým fetálnym bovinným sérom ste to myslela tak, že v prvej pasáži sa použije 10% a v ďalších pasážach len 2%? Pričom objem ostane zachovaný?

Hypotetické látky, ktoré by mohli spôsobiť cytopatický efekt sa s každou ďalšou pasážou riedia na malý zlomok predchádzajúcej koncentrácie. Takže ak cytopatický efekt pretrvá v ďalšej a ďalšej pasáži, celkom očividne to nebude ani antibiotikami, ani ničím iným, čo mohlo byť prítomné v pôvodnej odobratej biologickej vzorke.

Marián Fillo –> Tom PO: (Odpověď na:https://t.me/resetheus_chat/10587)

Čistý fakt je ten, že Bardens to prehral na nesplnení dvoch nezmyselných podmienok Lanku:

1. Všetky požadované dôkazy neboli v jednej práci, ale v šiestich rôznych prácach rôznych autorov.

2. A navyše autorom nebol RKI (nemecký ÚVZ).

Áno, takéto absolútne nezmyselné podmienky Lanka stanovil pre vyplatenie odmeny, a preto Bardens odmenu nakoniec nedostal – napriek tomu, že úspešne splnil všetky ostatné požiadavky na dôkaz osýpkového vírusu.

Marián Fillo –> Tom Svoboda: (Odpověď na: „To snad nemyslite vazne. Takze kritiku vakcinologickych praci lze take odmavat tim, ze jejich ucelem nebylo vest polemiku s antivaxery?“)

Nie, takto som to nemyslel. Myslel som to tak, že keby účelom práce bolo dokázať popieračom vírusov nado všetku pochybnosť, že vírus jestvuje a že naozaj spôsobuje osýpky, boli by do tej práce zahrnuté ďalšie pokusy, potrebné len a len na tento účel a na nič iné.

Keďže však v tom čase o popieračoch vírusov autori nechyrovali, tak nepovažovali za potrebné zahrnúť také pokusy do svojej štúdie, pretože si nepotrebovali dokazovať niečo (pre nich) samozrejmé (ako že voda je mokrá, oheň páli apod.).

Či izolovaný vírus spôsobuje alebo nespôsobuje osýpky, bolo vyriešené tým, že rôzne vzorky od rôznych pacientov s osýpkami poskytli (boli z nich izolované) vírusy, vykazujúce rovnaké efekty na rovnakých bunkových kultúrach. V štúdii teda konštatujú, že zachytili ešte aj dva iné vírusy, ktoré ale mali odlišné efekty. Ale zhoda u všetkých pacientov bola len na tom jednom víruse, takže to logicky musel být vírus osýpok.

Samozrejme, keby cieľom bolo vyvrátiť tvrdenia popieračov vírusov, tak autori skúsia naočkovať izolovaný vírus osýpok napr. nejakej opici, či to spôsobí chorobu s príznakmi osýpok.

V tejto štúdii to síce nerobili, ale v iných štúdiách to iní výskumníci robili, viď napr.:

https://academic.oup.com/jid/article-abstract/180/4/950/848049

No a opice mali po naočkovaní laboratórne izolovaných vírusov osýpok, dokonca 6 rôznych kmeňov, (aké to prekvapenie!) príznaky osýpok.

Čo sa Lankovho súdu týka, tých prác tam Bardens predložil 6 a toto je len jedna z nich, spĺňajúca len časť Lankových požiadaviek (zvyšné splnilo ostatných 5 prác – až na tie dva nezmysly, na ktorých Bardens ten súd prehral), konkrétne izoláciu vírusu od chorého pacienta.

Keďže otázka bola na štúdiu, kde bol izolovaný vírus, tak som uviedol ako príklad túto štúdiu, keďže v nej bol úspešne izolovaný vírus, dokonca v (z dnešného hľadiska) predpotopných podmienkach pred 70 rokmi.

Marián Fillo –> Tom Svoboda: (Odpověď na: „Kdybyste o tom soudu skutecne neco vedel, tak v zivote nenapiste, ze pozadavek na puvod od RKI byl nesmyslny…“)

https://drive.google.com/file/d/1RfWpVrc7hbQTO5csyJijBRzBpCZLIO-6/view?usp=sharing

Ale áno, viem o tom súde na naše pomery naozaj dosť a aj záverečný rozsudok som si celý prečítal.

Takže kde presne súd PODPORUJE požiadavku Lanku, že autorom má byť RKI? Nič také tam nevidím.

A samozrejme, že to je čistý nezmysel.

Ak nám ide i dôkaz vírusu, je úplne jedno, KTO ho dokázal (trebárs aj Marťania), podstatné je, že bol dokázaný.

A tiež je jedno, v koľkých krokoch ten dôkaz je, takže ani požiadavka, aby všetko bolo v jednej štúdii, a tá ešte navyše bola originálnou (pôvodnou) prácou (čiže neodkazovala sa na iné práce), nie je obhájiteľná.

Celý tento cirkus je len kvôli tomu, že všetci (okrem tých, čo naleteli na Lankove lži) dobre vedia, že vírus osýpok existuje, ale Lanka nechcel prísť o 100.000 €, tak si pridal dve, resp. tri podmienky, ktoré pre samotné preukázanie vírusu nedávajú žiaden zmysel. No a tým, že nikto si nevyzdvihol vypísanú odmenu, chcel falošne tvrdiť, že vírus osýpok nejestvuje. Čo je lož a Lanka to musí vedieť, inak by tam tie nezmyselné podmienky nedával.

Marián Fillo –> Tom Svoboda: (Odpověď na: „Jak si vysvetlujete sireni jiste zavazne nakazy, ktera kazdy podzim postihne postupne vsechny listnate dreviny…“)

To je falošná analógia, pretože:

1. Na ďalší rok by mal daný strom imunitu a neopadal by. A tak ešte niekoľko rokov.

2. Prakticky niet takej epidémie, kde by ochoreli všetci. Ale listnaté stromy opadajú všetky (teda veľká väčšina druhov – s výnimkou tzv. vždyzelených) a každý rok.

Marián Fillo: Tak to si zabil. Nikto z nás, čo uznávame vírusy ako pôvodcov chorôb, netvrdil, že opadávanie listov je vírusom prenosnou chorobou.

To len (sarkasticky/ironicky) nadhodil Tom ako (čo som v zápätí namietol) očividne falošnú analógiu (argumentačný prešľap).

Marián Fillo –> Eva Mertlíková: (Odpověď na: „Chcete říct, že znalci uvedli, že „tých 6 štúdií SPOLU spĺňa Lankove požiadavky ohľadne dôkazu samotného vírusu“?)

Súd nakoniec rozhodol v neprospech Bardensa len a práve preto, že nesplnil Lankove čisto formálne (vedecky neopodstatnené) požiadavky:

1. Nešlo o 1 štúdiu, ale 6 štúdií.

2. Autorom nebol RKI.

To prvé ale bolo hlavné. To druhé súd zmienil len tak mimochodom.

Tých 6 štúdií splnilo dôkaz vírusu osýpok a zistenie jeho parametrov, netvrdím však, že to bolo podľa deklarovaných predstáv Lanku o vedeckej metóde, pretože Lanka to v zadaní ani neupresnil, čo si predstavuje pod vedeckým spôsobom, a teda to nebolo predmetom súdneho prieskumu. To, že si to zmyslel upresniť až v priebehu súdneho sporu, je už úplne irelevantné.

Každopádne, súd nerozhodoval o tom, či vírus jestvuje alebo nie, ale o tom, či Bardens má alebo nemá nárok na odmenu. A nárok nemá, ale nie preto, že by súd rozhodol, že vírus nejestvuje. Iba preto, že Bardens nedodal požadovaný dôkaz vírusu osýpok v jednej štúdii, ale v šiestich, a tie už vôbec neboli od RKI.

Dezinterpretovať tento rozsudok, ako že súd rozhodol, že vírus osýpok nejestvuje, ako to robia mnohí antivírusáci, je SPROSTÁ LOŽ.

Marián Fillo –> Eva Mertlíková: (Odpověď na: „Chcete říct, že znalci uvedli, že „tých 6 štúdií SPOLU spĺňa Lankove požiadavky ohľadne dôkazu samotného vírusu“?)

Vy ste tú štúdiu z 1954 poriadne nečítala, priznajte sa!

Píše sa tam predsa, že zachytili aj dva iné vírusy, avšak tie mali viditeľne iné účinky na bunkovú kultúru. Inak mali vírusy od všetkých chorých konzistentné (zhodné) efekty na bunkové kultúry.

Typické príznaky osýpok samozrejme jestvujú a aby nevznikli pochybnosti, vybral som jednu z top lekárskych stránok:

Signs and symptoms of measles typically include:

Fever

Dry cough

Runny nose

Sore throat

Inflamed eyes (conjunctivitis)

Tiny white spots with bluish-white centers on a red background found inside the mouth on the inner lining of the cheek — also called Koplik’s spots

A skin rash made up of large, flat blotches that often flow into one another

The infection occurs in stages over 2 to 3 weeks.

Infection and incubation. For the first 10 to 14 days after infection, the measles virus spreads in the body. There are no signs or symptoms of measles during this time.

Nonspecific signs and symptoms. Measles typically begins with a mild to moderate fever, often with a persistent cough, a runny nose, inflamed eyes (conjunctivitis) and a sore throat. This relatively mild illness may last 2 to 3 days.

Acute illness and rash. The rash is made up of small red spots, some of which are slightly raised. Spots and bumps in tight clusters give the skin a splotchy red appearance. The face breaks out first.

Over the next few days, the rash spreads down the arms, chest and back, then over the thighs, lower legs and feet. At the same time, the fever rises sharply, often as high as 104 to 105.8 F (40 to 41 C).

Recovery. The measles rash may last about seven days. The rash gradually fades first from the face and last from the thighs and feet. As other symptoms of the illness go away, the cough and darkening or peeling of the skin where the rash was may stay for about 10 days.

https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/measles/symptoms-causes/syc-20374857

Marián Fillo –> Eva Mertlíková: (Odpověď na: „Cože, vy jste se zeptal AI a teď tím argumentujete?“)

Ale áno, AI mi dala aj vedecké zdroje pre svoje tvrdenia, napr.:

Streptomycin is also a potentially nephrotoxic agent. This will manifest as mild proteinuria, excess cellular excretion, and mild elevations in blood urea. Unlike ototoxic effects, nephrotoxicity is usually only transient.

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK555886

Streptomycin naozaj nevyzerá byť pôvodcom cytopatického efektu u obličkových buniek.

To, že sú potrebné ďalšie pozorovania u buniek predkožky, ešte nie je dôkazom neprítomnosti vírusu.

Marián Fillo –> Eva Mertlíková: (Odpověď na: „Můžete uvést nějakou studii, kde byl řádně proveden a popsán kontrolní experiment?“)

Toto sa predsa štandardne deje pri kultivačných testoch na vírus osýpok. Po odobratí vzorky sa robí všetko rovnako a niekedy sa cytopatický prejaví, inokedy nie. Keď nie, môže byť, že vzorka bola zle odobratá alebo do času použitia zle skladovaná, alebo ide o pacienta s iba nešpecifickými príznakmi, ktorý povedzme bol v kontakte s potvrdeným prípadom osýpok, ale má v skutočnosti niečo iné – nie osýpky. Prípadne sa CPE výrazne odlišuje, a vtedy je na mieste zistiť napr. pomocou PCR, čo za vírus sa tam vlastne namnožil, lebo osýpkový vírus to zjavne nebude.

Ale sú aj štúdie (viď príloha), kde sa zisťuje osýpkový vírus a používajú sa v nich aj kontrolné vzorky od zdravých jedincov. V tomto prípade ide o moč. Mimochodom, osýpkový vírus je detekovateľný v moči až 10 dní od nástupu vyrážok, čo vlastne dáva logiku použitiu obličkových buniek na jeho množenie, keďže ich celkom očividne tiež napáda, inak si jeho tak dlhú prítomnosť v moči ťažko možno vysvetliť.

https://drive.google.com/file/d/1hyyfbOXCX18ZkSnGtUWJTHcbCU9qOwhm/view?usp=sharing

Marián Fillo –> Kamala Taris: (Odpověď na: „Asi by bylo nejprve na místě definovat, jaké specifické (nikoli typické) symptomy mají kiahně, podle kterých se dají jednoznačně rozlišit od jiných diagnóz s podobnými symptomy.“)

„každý poctivý doktor“ – to sú také marketingové kecy ako „Nájdete v každom dobrom kníhkupectve“ alebo „9 z 10 zubárov odporúča…“

Sorry, ale toto nie je argument. A zvlášť, keď to vôbec nie je pravda.

Stačí pár sekúnd googlenia:

The rash caused by chickenpox appears 10 to 21 days after you’re exposed to the varicella-zoster virus. The rash often lasts about 5 to 10 days.

Other symptoms that may appear 1 to 2 days before the rash include:

• Fever.

• Loss of appetite.

• Headache.

• Tiredness and a general feeling of being unwell.

Once the chickenpox rash appears, it goes through three phases:

• Raised bumps called papules, which break out over a few days.

• Small fluid-filled blisters called vesicles, which form in about one day and then break and leak.

• Crusts and scabs, which cover the broken blisters and take a few more days to heal.

New bumps keep showing up for several days. So you may have bumps, blisters and scabs at the same time. You can spread the virus to other people for up to 48 hours before the rash appears. And the virus stays contagious until all broken blisters have crusted over.

The disease is by and large mild in healthy children. But sometimes, the rash can cover the whole body. Blisters may form in the throat and eyes. They also may form in tissue that lines the inside of the urethra, anus and vagina.

https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/chickenpox/symptoms-causes/syc-20351282

Inak popis klinických príznakov ovčích kiahní (chickenpox, planých neštovic) a ich ODLÍŠENIE od príznakov pravých kiahní (smallpox, pravých neštovic) je v anglickej literatúre už z roku 1767, cca 130 rokov pred objavom prvého vírusu. Takže klinické príznaky ovčích kiahní sú známe dávno dávno pred prvým laboratórnym testom na ovčie kiahne.

Testy sú reálne používané len na sporné prípady, kedy nie sú príznaky dostatočne výrazné na to, aby postačovalo stanoviť diagnózu čisto na základe nich. Sú teda sekundárne a tým pádom aj celá Vaša snaha o spochybňovanie testov je bezpredmetná.

Marián Fillo: To je definícia pre potreby „public health surveillance“, nie pre potreby klinickej praxe.

Hneď v úvode sa píše, že: „Surveillance case definitions are not intended to be used by healthcare providers for making a clinical diagnosis or determining how to meet an individual patient’s health needs.“

A to som predsa tvrdil – štandardne sa ovčie kiahne laboratórne netestujú a pediatrom bohate postačujú typické príznaky tejto choroby.

Až na zriedkavé prípady, kedy príznaky nie sú úplne jednoznačné a mohla by to byť aj iná choroba. Ani vtedy však väčšinou nepríde na testovanie, lebo ak to má mierny priebeh, čo spravidla má, a odoznie to aj bez liečby a bez trvalých následkov, čo zvyčajne áno, tak nemá veľký zmysel dávať to testovať. Iba v závažnejších prípadoch akútneho ohrozenia života, čo je extrémne zriedkavé. Menej než 1 z 10.000 prípadov.

Marián Fillo: Chlapec má pravdu v tom, že vírusy, zachytené na predmetoch, na ktoré chorý nakašle/nakýcha, vydržia vo funkčnom stave hodiny, nanajvýš dni. To sa však týka izbovej teploty a pár stupňov hore-dole. V extrémnych mrazoch sa však dramaticky predlžuje schopnosť vírusov, zachytených na predmetoch, vydržať vo funkčnom stave, takže zrovna pre tú Antarktídu to neplatí, že po týždni až dvoch izolácie v úplnom zdraví nemôžu ľudia nič chytiť, pretože to práveže môžu chytiť z predmetov, držaných v chlade, či skôr mraze.

Záhada vyriešená.

Viď napr. táto štúdia, kde ľudský koronavírus (bežný pôvodca nádchy/rýmy) vydržal pri 20 °C na nejakom povrchu nanajvýš pár dní, ale pri –20 °C to bolo viac než 12 týždňov bez významnejšej redukcie počtu funkčných viriónov:

https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0963996922010729

Tým sa tá Antarktída vysvetľuje.

Nejaká iná štúdia, kde by sa to isté (nádcha/chrípka napriek niekoľkomesačnej izolácii) potvrdilo pri izbovej teplote?

Marián Fillo –> Eva Mertlíková: Vy si dokážete odporovať sama sebe v jednom odstavci.

Štúdia preukázala prenos osýpok s klasickými príznakmi u jedného zo 6 kmeňov osýpok (toho jediného divokého – čo nijak neprekvapuje). Ostatné kmene vyvolali zmeny v krvi analogické tomu divokému vírusu (Bilthoven), ktorý vyvolal aj klasické príznaky osýpok, avšak tieto nevyvolali klinické, navonok viditeľné príznaky – iba zmeny „pod kapotou“. A boli to vakcinačné upravené (oslabené = atenuované) kmene, kde presne o to ide – vyvolať imunitnú odpoveď bez klinických príznakov. Ale v krvných testoch boli celkom očividné zmeny u všetkých šiestich použitých kmeňov. Analogické divokému kmeňu, hoci trochu miernejšie.

Vírus je v princípe cudzorodý materiál a vyvoláva zápalové reakcie – bez ohľadu na spôsob podania. Tak nerozumiem, čo ste tým chcela povedať.

Zvýšené eozinofily môžu znamenať alergickú reakciu ale nie nevyhnutne. Môžu byť aj známkou boja s nákazou (obzvlášť parazitárnou), autoimunitnej choroby, poruchy krvi (napr. u niektorých typov rakoviny) a v neposlednom rade aj reakcie na niektoré lieky.

Ako som už zistil z debaty s Kamalou, používate u slova špecifický výrazne inú definíciu, než sa používa bežne. Chápete pod tým jeden konkrétny príznak, ktorý má postačovať na stanovenie správnej diagnózy (patogénu) sám o sebe (bez ohľadu na ostatné príznaky). Takto to ale nefunguje. Normálne sa pod špecifickými príznakmi rozumie sada príznakov, ktoré sa objavujú u klasického prípadu choroby všetky alebo aspoň veľká väčšina z nich, nie jednotlivé príznaky samotné o sebe. Až súbežné objavenie sa viacerých týchto príznakov vedie k diagnóze, nie osamotený jeden príznak.

No a skupina príznakov u opíc, nakazených kmeňom Bilthoven, zodpovedá typickým príznakom osýpok u ľudí. Takže áno, došlo k úspešnému prenosu osýpok na opice pomocou izolovaného vírusu od ľudí.

Čo je na tom nepochopiteľné?

Marián Fillo –> Kamala Taris: (Odpověď na: „Z čeho vycházíte, když mluvíte o tom, že u eboly nebo HIV existuje přenos? Z faktů, nebo z domněnek?“)

To bude asi tým, že sa (nie vždy, ale veľmi často) darí zrekonštruovať strom nákazy (kto sa od koho nakazil) a dá sa to vystopovať až k prvému prípadu, ktorý zaniesol danú prenosnú chorobu do danej krajiny. V závislosti od spôsobu prenosu. U vzduchom prenosných sa to darí najmenej.

Treba ale dodať, že AIDS je syndróm (súhrn príznakov = symptómov). To v princípe umožňuje, že môže mať viac rôznych príčin. A HIV je len jednou z nich. Môže byť aj AIDS bez HIV (tzv. non-HIV-AIDS) a tiež nie u každého HIV vyvolá AIDS, lebo sú aj ľudia s prirodzenou (vrodenou) imunitou voči HIV – odhady sa rôznia od 1% až do 15% celkovej populácie.

Takže je dosť nelogické popierať zaznamenanú skutočnosť postupného odovzdávania nákazy (pôvodcu ochorenia) a neveriť vlastným očiam.

Marián Fillo –> Kamala Taris: (Odpověď na: „Inkubační doba je doba od vstupu údajného patogenu do organismu do vypuknutí příznaků onemocnění. Vy dokážete holým okem pozorovat vstup nanoskopických částic do těla dítěte, abyste byl schopen potvrdit, že “dodrželo” inkubační dobu? Jak to děláte?“)

Viem, kedy som poslal dcéru za jej kamarátkou s ovčími kiahňami (planými neštovicemi), kedy takmer isto došlo k nákaze, a viem si to odpočítať odo dňa objavenia sa prvých vyrážok.

Nie je to žiadna rocket science. To zvládne aj človek bez maturity.

Marián Fillo –> Kamala Taris: (Odpověď na: „A kde ten čistý virus HIV k takovému experimentu vezmete, když ho na celém světě nikdo nemá?“)

To je lož. Jak ste k tomu nezmyslu došla?

S izolovaným vírusom HIV sa experimentuje napr v týchto labákoch:

1. Bloodborne Viruses Laboratory (BVL), New York State Department of Health, Albany, NY, USA

2. AIDS and Cancer Virus Program, Frederick National Laboratory for Cancer Research, Frederick, MD, USA

3. Institut Pasteur, Paris, France

Marián Fillo –> Kamala Taris: (Odpověď na: „Takové experimenty se ale již prováděly. Izolovaní lidé onemocněli, aniž by přišli do kontaktu s potenciálním přenašečem. Můžete se o tom (a o stovce dalších experimentů provedených v minulém století přímo na lidech) dočíst v knize Can You Catch a Cold?“)

Tak sem skopírujte z tej knihy pár odkazov na také štúdie, prosím.

Rád by som sa na ne pozrel.

Marián Fillo –> Eva Mertlíková: (Odpověď na: „Vznik cytopatického efektu je považován za důkaz přítomnosti viru. Pokud je však možných příčin cytopatického efektu více, což uznává i mainstreamová věda, a pokud se tyto další příčiny běžně neprověřují, tak je to problém…“)

Samozrejme, že treba zabezpečiť, aby nedošlo k cytopatickému efektu z iných dôvodov.

Ale ako sme medzitým zistili, streptomycín ho nespôsobuje.

To, čoho sa dožadujete, sa predsa štandardne deje pri kultivačných testoch na vírus osýpok. So všetkými vzorkami sa manipuluje rovnako, ale niekedy to vyjde (je CPE = funkčný vírus) a inokedy nie (nie je CPE = žiaden funkčný vírus).

Marián Fillo –> Eva Mertlíková: Každopádne, tu je príklad štúdie, kde sa cytopatický efekt nedostavil u viac než polovice testovaných vzoriek, hoci sa s nimi narábalo rovnako.

Tým môžeme vylúčiť CPE ako systémovú závadu (zlá manipulácia s bunkovou kultúrou) a pripísať ho jedine obsahu odobratej vzorky – obsahuje alebo neobsahuje funkčný vírus:

https://www.nature.com/articles/s41598-023-35915-w

Marián Fillo –> Tom Svoboda: (Odpověď na: „Ctete vubec, co Vam lidi pisou? Smysl pozadavku na puvod od RKI jsem Vam prave vysvetlil.“)

Súd ale nič také nepodporuje, iba rekapituluje tvrdenia žalovaného.

Nepodporil ani požiadavku na jednu jedinú štúdiu, ani na to, aby autorom bol RKI.

A je to celé nezmysel. Prečo by RKI mal objavovať Ameriku, keď ju už objavil niekto iný?

Čistý non-sense!

Súd iba uznal, že podmienkou vyplatenia odmeny je uvedenie JEDINEJ štúdie, ktorá spĺňa všetky žalovaného požiadavky (pretože to tak požadoval vypisovateľ odmeny), nie šiestich štúdií, ktoré to robia dokopy, A PRETO žalobca nemá nárok na vypísanú odmenu.

Súd ale nepotvrdil, že požiadavka na jedinú štúdiu je oprávnená. Ak to tvrdíte, prosím citát z rozsudku aj s číslom strany.

Marián Fillo –> Tom Svoboda: (Odpověď na: „uvedomujete si, ze jediny narok, ktery popiraci maji, je dukaz v souladu s vedeckou metodou?“)

To práveže celkom očividne nie je pravda, pretože už na súde Lanka vs. Bardens je jasne vidno, že popierač vírusov Lanka si stanovil dve absolútne nezmyselné podmienky, ktoré s vedou nemajú vôbec nič spoločné.

Schopnosť vyvolať chorobu bola u izolovaných vírusov dokázaná veľakrát. Dal som Vám sem štúdiu na opiciach. Dúfam, že netreba ten odkaz opakovať.

Autori samozrejme priznávajú, že CPE by hypoteticky mohol byť spôsobený (a teraz to príde) inými VÍRUSMI. Tie ale predsa popierate, takže ma fascinuje, že ste to uviedol ako argument.

Sám som uviedol, že v dvoch prípadoch autori aj iné vírusy odhalili. Lenže vďaka tomu, že tá bunková kultúra vyzerala výrazne inak než u CPE spôsobenom vírusom osýpok (zhoda CPE u viacerých vzoriek, tie iné vírusy boli len v jednej vzorke).

Autorom štúdie sa každopádne podarilo izolovať vírus osýpok, ktorý sa následne úspešne používal desiatky rokov a vlastne sa používa dodnes. Takže následná prax ukázala, že hoci v podstatne skromnejších podmienkach pred 70 rokmi, ale predsa sa im podarilo odviesť kus dobrej práce.

Marián Fillo –> Eva Mertlíková: (Odpověď na: „Uvedl jste odkaz na abstrakt studie. Četl jste ji vůbec celou?“)

https://drive.google.com/file/d/108BjIY8bF8NhJ-hcrWVG4gNX3TJsLpYL/view?usp=sharing

Ďakujem za upozornenie. Prikladám celý text pre tých, čo by si ho nevedeli dohľadať sami.

Takže jediný použitý divoký kmeň osýpok (Bilthoven) spôsobil opiciam klasické príznaky osýpok. Presne podľa očakávania.

Kmeň Edmonston a jeho deriváty, používaný vo vakcínach, bol x-krát pasážovaný (oslabený = atenuovaný), aby síce vyvolal imunitnú odpoveď, ale pokiaľ možno bez klinických príznakov osýpok. No a to sa aj stalo. Opäť podľa očakávania.

Avšak u všetkých opíc bolo vidno na výsledkoch krvi jasné zmeny, či už klinické príznaky mali alebo nie, iba intenzitou sa odlišovali, ale inak si boli veľmi podobné.

Chcela ste klinickú štúdiu, kde izolovaný vírus spôsobí práve takú chorobu, akú mal jedinec, od ktorého bol ten vírus izolovaný, máte ju mať.

Aký problém teda?

A ako ste sama správne podotkla, iba jeden z použitých kmeňov viedol u použitých opíc kuklasickým príznakom osýpok, ostatné nie, hoci všetky opice mali podobný priebeh zmien v krvi.

Takže je vylúčené, že by vedci chceli oblbnúť antivírusákov.

Marián Fillo –> Vlad – napichovač: (Odpověď na: „Pozrel som si tu štúdiu a chcem podotknúť, keďže sa nikdy nepodarilo izolovať čistý „vírus“, lebo vždy je to len kultivacia v petriho miske s prídavnými antibiotikami a bielkovinovymi rozpuštadlami, aby sa dosiahol CPE (dôkaz prítomnosti virusu)…“)

Čistý vírusový prášok nie, ale to ani nie je potrebné, ani to nedáva zmysel. Dostupné izoláty vírusov sú síce nie 100% čistý vírus, zato však dostatočne čisté na všetky praktické použitia, a to je rozhodujúce.

Keďže nevieš, ako infikovali tie opice, zjavne si nečítal viac než abstrakt. Pozri teda o príspevok vyššie, kde som priložil celý text štúdie, aby si nemusel klásť zbytočné otázky.

„Groups of 4 monkeys were inoculated intranasally and intratracheally“

Inak, viacerí ste tu priam vysadení na kontrolné skupiny (čo je v zásade OK, nekritizujem to, naopak), tak vedzte, že:

„Two monkeys were mock-infected with tissue culture fluid to control for changes associated with repeated chemical restraint and phlebotomy.“

Marián Fillo –> Tom Svoboda: (Odpověď na: „1. Jak vite, ze kazdy rok nelita nova mutace viru, proti kterym strom imunitu nema?“)

1. Ani na chrípku (a to je jeden z najrýchlejšie mutujúcich vírusov) neochoriete každý rok, hoci s vysokou pravdepodobnosťou každý rok vdýchnete hneď niekoľko rôznych kmeňov chrípkového vírusu. Prekonaná chrípka totiž nastaví imunitný systém (ako protilátkovú, tak aj bunkovú imunitu) tak, že to postačuje ešte na xy ďalších prirodzených mutácií. Musel by sa vírus veľmi dramaticky zmeniť (gain of function?), aby boli naň náchylní ani nieže skoro všetci, ale povedzme viac než polovica ľudí.

2. Ja som nehovoril o nákaze, ale o chorobe. Bezpríznaková nákaza možná je (keď ju imunitný systém zvládne zrušiť hneď na vstupe do tela), bezpríznaková choroba však nie, lebo choroba je definovaná práve príznakmi (v tomto prípade opadanie lístia).

Takže týmto sa očividne snažíte odviesť pozornosť od faktu, že Vaša analógia (kvázi-argument) je očividne falošná.

Marián Fillo –> Eva Mertlíková: (Odpověď na: „To je vaše interpretace rozsudku, nebo to v něm je přímo takto konkrétně uvedené? Tedy, že „tých 6 štúdií SPOLU spĺňa Lankove požiadavky ohľadne dôkazu samotného vírusu“?“)

Strana 6 dole:

„wissenschaftliche Fachartikel. Sie bewiesen – entsprechend den Ausführungen des Sachverständigen – zwar nicht jeweils für sich, doch in ihrer Gesamtschau die Existenz eines Virus, das für die Masernerkrankung ursächlich sei. Sie erfüllten in ihrer Zusammenschau auch die vom Beklagten im Laufe des Rechtsstreits zum Beweismaßstab erhobenen K ‚-H ‚schen Postulate.“

A áno, skutočné vedecké metódy sa naozaj neriadia predstavami Lanku, Cowana či Kaufmana, a preto ma ozaj vytáča, keď ich svojvoľné (a často úplne nezmyselné) požiadavky, ktoré neboli prediskutované a už vôbec nie schválené v širších vedeckých kruhoch, niekto vydáva za jedinú naozaj vedeckú metódu. To je práveže exemplárne popretie vedy, tzv. Eminence based medicine, kedy si niekto, kto sám seba považuje za dostatočnú autoritu (a, žiaľ, má aj nie úplne zanedbateľný počet fanatických prívržencov), svojvoľne vyhlási za vedecké niečo, čo si len tak (alebo so zákerným úmyslom?) zmyslí, a všetci mu to majú zožrať aj s navijakom.

Tak takto teda skutočná veda naozaj nefunguje. Ani náhodou. Je mi úplne jedno, či to eminenciou je provax Prymula alebo antivax Lanka. Hoci som kritik očkovania a akože by som potom mal držať stranu Lankovi, pravda je u mňa na prvom mieste a nemôžem si pomôcť – musím konštatovať, že Lanka podlo klame, keď tvrdí, že súd potvrdil neexistenciu vírusu osýpok, a určite je to vedomé klamstvo, lebo naschvál stanovil dve podmienky, ktoré sú pre preukázanie či vyvrátenie vírusu osýpok nielen nadbytočné, ale úplne nezmyselné. Keby mu šlo o pravdu o víruse osýpok, tieto podmienky by tam nedal, ale keďže ich tam dal, očividne mu o pravdu nešlo. A navyše je jeho tvrdenie očividnou a do očí bijúcou dezinterpretáciou rozsudku. Je to teda podlý podvodník a klamár, nedá sa svietiť.

Marián Fillo –> Eva Mertlíková: (Odpověď na: „Práce Enderse a kol., kterou argumentujete, je z roku 1954, kdy byla technika kultivace na buněčných/tkáňových kulturách na úplném počátku. Kromě viru spalniček proběhly, pokud vím, jen pokusy o kultivaci viru dětské obrny…“)

Zabúdate na to, že ére bunkových kultúr predchádzala éra pestovania vírusov priamo na živých zvieratách (ktoré následne boli „obetované“ a rozobraté na orgány), takže v 1954 to pozorovanie účinkov vírusov na bunky nebolo zase tak úplne v počiatkoch. Bolo to už cca 60 rokov od objavenia prvého vírusu. A mikroskop, schopný zobraziť bunky v rozumnom zväčšení, už v tom čase naozaj nebol žhavou novinkou. Takže tieto špekulácie neberiem.

Vzorky od 7 pacientov sú (boli) postačujúce pre izoláciu funkčného vírusu osýpok, čo ukázala následná prax.

Vírus osýpok, ktorý Enders a kol. izolovali, tzv. kmeň Edmonston, sa používa prakticky dodnes, takže áno, na tento účel to postačovalo.

Ale ak od tej štúdie očakávate splnenie cieľov, ktoré si autori nekládli, tak ste samozrejme na omyle. Izolácia vírusu osýpok sa im však očividne podarila.

Neviem, čo Vás učili na medicíne, ale faktom je, že drvivú väčšinu prenosných chorôb bežný pediater alebo všeobecný lekár pre dospelých NETESTUJE a diagnostikuje len na základe klinických príznakov, aj keby nakoniec nedospel k nejakému jasne doložiteľnému pôvodcovi ochorenia, pretože v drvivej väčšine prípadov to nakoniec je z hľadiska nasadenej liečby prakticky jedno. Nanajvýš cez CRP zistí, či nasadenie antibiotík (ne)dáva zmysel. To je celé.

Toľko laboratórií naozaj nemáme a nikdy mať nebudeme, aby sme každú nádchu/rýmu, vyrážku, opar apod. laboratórne diagnostikovali a navyše by to ani žiadna poisťovňa nezaplatila. Takže kompletná diagnostika so stanovením presného pôvodcu choroby sa robí len zriedkavo, spravidla len, keď ide o život, alebo v klinických štúdiách výslovne na to zameraných.

Čo sa Mayo Clinic týka, v lekárskom mainstreame to naozaj je jedna z najuznávanejších stránok. A súhlas s diagnostikou neznamená automaticky súhlas s navrhnutou liečbou. Keď by mi (a správne) diagnostikovali rakovinu, určite by som nesúhlasil s chemoterapiou ani rádioterapiou, keď viem o iných, bezpečnejších a prírodnejších spôsoboch. Nie som samovrah.

Ono vo všeobecnosti sa mnohí zhodnú v analýze (aký máme problém) ale oveľa menej v syntéze (ako z toho von). Trebárs v politike.

Takže toto bol dosť chybný pokus o argument.

Až na možné výnimky nie sú choroby definované jedným jediným špecifickým príznakom. Spomínané Koplikove škvrny sa síce najčastejšie vyskytujú u osýpok (čo tá štúdia aj potvrdila), ale to neznamená, že sa nemôžu vyskytnúť aj u iných chorôb. Treba poznať mechanizmus ich vzniku a preskúmať, či aj iné choroby nemôžu spustiť (hoci zriedkavejšie) ten istý mechanizmus.

Druhá vec je, že štúdia z roku 2019, kedy sa osýpky vyskytujú už len zriedkavo, ani nemohla dospieť k inému záveru. Keby sa však tá istá štúdia robila v roku povedzme 1955, tak by to bolo zrejme cez 90% prípadov, že pacient s Koplikovými škvrnami má v sebe vírus osýpok.

Inak, podčiarkol by som z tej Vami citovanej štúdie jednu vetu:

For experienced physicians and pediatricians, in particular, diagnosing a typical measles case is relatively easy and precise even without laboratory confirmation.

Marián Fillo –> Vlad – napichovač: Na rozdiel od vás antivírusákov to nie je o viere, ale o vede – zistených a overiteľných faktoch a jasnej logike. A tiež o vlastných skúsenostiach a zdravom sedliackom rozume.

Marián Fillo –> Vlad – napichovač: Tvoja logika sa už xy-krát ukázala ako principiálne vadná, takže toto ma naozaj neprekvapuje, že niečo, čo je jasnou a x-krát preukázanou pravdou a y-krát zažitou skúsenosťou, tvoja logika neberie.

Marián Fillo –> ZerEI: No len pani K(l)amala si zmyslela, že treba JEDEN JEDINÝ špecifický príznak choroby, ktorý so 100% istotou rozhodne o tom, že patogénom (pôvodcom) choroby je to, a nie ono.

Takto to samozrejme nikdy nebolo a uvažovali sa súbory (sady) príznakov, čiže tá špecifickosť sa vzťahovala na celý súbor, nie na jeden príznak z toho súboru.

Ale to je taký klasický prístup k zlovoľnému prekrúcaniu pravdy – predefinovať pojem a nový význam pojmu dosadiť do starých textov, ktorých autori vychádzali z pôvodných (nie nových) definícií. Úplne ako s Istanbulským dohovorom.

Marián Fillo –> Kamala Taris: (Odpověď na: „Že vzniká imunita tvrdíte vy, ne já. Proč bych vám měla vysvětlovat nějakou nepotvrzenou hypotézu o imunitě proti neprokázané částici?“)

Imunita proti ovčím kiahňam (čoby chorobe definovanej SADOU (vašimi slovami) typických príznakov) je fakt, nie nepotvrdená hypotéza. Človek jednoducho nemá takú chorobu dvakrát za život – okrem vzácnych výnimiek (transplantácia kostnej drene, agamaglobulinémia a hypogamaglobulinémia), ktoré som vymenoval už predtým.

Ak tento fakt neviete vysvetliť, Čierny Peter je na Vašej strane a Vaša teória má tým pádom trhlinu jak prasa.

Ako to, že nejaký typ „detoxu“ alebo akokoľvek to už nazvete, keď popierate varicella zoster vírus (VZV), môže človek zažiť len raz za život? To je predsa non-sense ako voda v koši. Toxíny a odpadové látky rovnakého druhu sa predsa hromadia opakovane, takže by aj detox rovnakého druhu mal nastávať opakovane.

A zlomenie kosti (úraz) je úplne iná kategória zdravotného problému než prenosná choroba— ďalšia Vaša falošná analógia. Nie je principiálne možné byť imúnny voči úrazom. Je, pravda, možné mať väčšie svaly, hustejšie kosti (bez osteoporózy) alebo nosiť chrániče a prilbu, ale to len zmierni dôsledky úrazu, neeliminuje samotný úraz. Naproti tomu imunita voči prenosnej chorobe spôsobí, že človek tú chorobu vôbec nedostane, hoci sa nakazí jej pôvodcom.

To sú dve zásadne odlišné veci.

Tak neviem, či Vám to iba nedochádza a nemáte mentálnu kapacitu to pochopiť, alebo naopak úplne vedome a zlomyseľne chcete robiť z ľudí idiotov.

Marián Fillo –> Tom Svoboda: (Odpověď na: „Za prve. Pisete, ze o soudu vite docela dost, ale zrejme Vam unikla mozna ta nejpodstatnejsi vec, a to SAMOTNA VYZVA.“)

Ak máte na mysli toto:

„Das Preisgeld wird ausgezahlt, wenn eine wissenschaftliche Publikation vorgelegt wird, in der die Existenz des Masern-Virus nicht nur behauptet, sondern auch bewiesen und darin u.a. dessen Durchmesser bestimmt ist.

Das Preisgeld wird nicht ausgezahlt, wenn es sich bei der Bestimmung des Durchmessers des Masern-Virus nur um Modelle oder Zeichnungen wie dieses handelt.“

tak to bolo od slova do slova citované v rozsudku, takže som s tým samozrejme oboznámený.

To, že účelom bolo donútiť RKI k zverejneniu jeho výskumu, a nie hádať sa o (ne)existencii vírusu, jaksi popiera samotná skutočnosť, že finálny rozsudok Lanka & Co. vydáva za uznanie neexistencie vírusu osýpok súdom, čo je sprostá lož. Nič také v tom rozsudku nie je.

Ale áno, Enders & kol. izolovali vírus osýpok a ten ich izolát (kmeň Edmonston) sa (po xy pasážach) používa dodnes. Teda, to už musí byť ozaj umenie — (snažiť sa) popierať existenciu niečoho, čo sa 70 rokov úspešne používa.

Podbielski tvrdil, že tých 6 štúdií SPOLU spĺňa všetky Lankove požiadavky, ale žiadna z nich sama o sebe nespĺňa všetky požiadavky, a to je rozdiel. Jedna štúdia izolovala vírus, druhá ho odfotila, zmerala priemer, ďalšia zistila iné vlastnosti. Nič nelogické na tom nie je.

Pri nejakom trestnom čine sa tiež môže vystriedať celú rad vyšetrovateľov či detektívov, jeden zistí to, druhý ono, a celá ich práca spolu predstavuje sumu usvedčujúcich dôkazov, avšak práca žiadneho samotného z nich nemusí stačiť na usvedčenie páchateľa, iba keď sa výsledky práce viacerých spoja.

Čo je na tom nepochopiteľné? Resp. čo postráda logiku? Naopak, je to dokonale logické.

Ako pardon, ale tvrdiť, že napr. novorodenec (vírus) nejestvuje (alebo nebolo dokázané, že jestvuje), kým nebol zmeraný, je už naozaj čistý idiotizmus.

Keď mám v rukách dieťa (v skúmavke alebo na Petriho miske vírus), ktoré sa prejavuje ako dieťa (vírus), ale ešte som ho nezmeral, musel by som byť idiot, keby som tvrdil, že nejestvuje (nebolo dokázané, že jestvuje) to dieťa (vírus), kým ho nezmeriam.

Ten rozsudok je nepochybne v nemčine, nie angličtine.

Odkiaľ presne citujete?

Neuviedol ste odkaz ani nepriložil súbor.

V mnou priloženom nemeckom rozsudku žiadne body s takými číslami nevidím.

Marián Fillo: Ahaaa… v pôvodnom rozsudku nie sú číslované odstavce.

Takže ide o túto časť:

Dabei sind allerdings die restriktiven Vorgaben des Beklagten zu beachten, denn diesem ist – erkennbar für Dritte – ja nicht am Nachweis des Masernvirus gelegen.

(1) Kriterium: Nachweis durch eine einzige Wissenschaftliche Publikation

Das Preisgeld wird nach dem eindeutigen Wortlaut der Ausschreibung

„… ausgezahlt, wenn eine wissenschaftliche Publikation vorgelegt wird, in der die Existenz des Masern-Virus nicht nur behauptet, sondern auch bewiesen und darin

u. a. dessen Durchmesser bestimmt ist.

Das Preisgeld wird nicht ausgezahlt, wenn es sich bei der Bestimmung des Durchmessers des Masern-Virus nur um Modelle oder Zeichnungen wie dieses handelt…“

Nach dem klaren und eindeutigen Wortlaut ist hiernach eine Publikation vorzulegen, in der der Nachweis nach diesen Vorgaben zu erfüllen ist.

Für ein solches Verständnis spricht nicht nur der Wortlaut, sondern auch der Umstand, dass ein einziges Werk nicht nur seiner äußeren Form nach in sich abgeschlossen ist und dadurch den in sich gegliederten Stoff klar umgrenzt, sondern auch, dass kein Streit darüber entstehen kann, durch welche Textpassage welches von ggf. einer Vielzahl von Werken welcher Beweis geführt werden kann. Bei einer Vielzahl von Werken, durch die in ihrer Gesamtschau ein Beweis geführt werden soll, kann es deutlich schwieriger sein, ein jedes der Werke methodisch und inhaltlich auf eine vergleichbare und aussagekräftige Ebene zu führen. Dazuhin schränkt es den Aufwand der Prüfung erheblich ein, wenn dem Wortlaut entsprechend der Beweis in einem Werk geführt werden muss. Es liegt auf der Hand, dass vom Beklagten, erkennbar auch für Dritte, nicht gewünscht sein kann, dass etwa 50, 100 oder 500 verschiedene Werke vorgelegt werden, aus denen dann einzelne Textpassagen oder Abschnitte wie ein Puzzle zusammengesetzt werden, um sodann über die Aussage im Gesamtkontext zu streiten.

[Chyby strojového prekladu z nemčiny do angličtiny ma nezaujímajú.]

Súd tu cituje požiadavky resp. argumentáciu žalovaného. Nie je to názor súdu.

Bez ohľadu na to, aj tak je tam iba konštatované, že keby to bolo rozložené na viac prác, bolo by ťažšie (nie však nemožné) poskladať z toho celistvý dôkaz všetkého, čo žalovaný požadoval dokázať.

Je to teda ČISTO FORMÁLNA požiadavka, zjednodušujúca skúmanie žalovanému (to sa tam vlastne inými slovami píše), nie je to ale vôbec nevyhnutný predpoklad dôkazu existencie vírusu.

Takže zase vedľa.

Toto je inak veľmi pohodlný spôsob, ako falošne tvrdiť, že žiaden dôkaz vírusu osýpok nejestvuje:

1. Lanka dobre vie, že dôkazy všetkého, čo požaduje, musia byť poskladané z viacerých štúdií.

2. Tiež dobre vie, že nikto nebude robiť novú štúdiu, ktorá splní všetky jeho požiadavky, aby vyhral 100.000 €, pretože tá štúdia by stála viac a nikto príčetný nedá len tak prachy na (znovu)objavenie Ameriky.

3. Keďže z vyššie uvedených dôvodov je jasné, že nikto nesplní podmienky odmeny, vyhlási, že vírus nejestvuje, lebo nikto sa neprihlásil o odmenu.

4. Keď sa predsa niekto o tú odmenu prihlási, tak súd skonštatuje, že nesplnil všetky podmienky (konkrétne tri formálne podmienky, ktoré nie sú z vedeckého hľadiska obhájiteľné), ale Lanka vyhlási, že podľa súdu vírus nejestvuje, lebo súd mu dal za pravdu (hoci v úplne inej otázke, ale kto by si dnes overoval fakty, že?).

Skutočne prefíkané a poriadne zákerné. Vyslovene zlomyseľné, nemôžem si pomôcť.

Marián Fillo: Tých správ bolo more a už ma naozaj nebavilo ich zakaždým vyvracať, lebo sa zas a znovu po pár mesiacoch zase objavujú, viď napr.:

https://oneradionetwork.com/biologist-proves-measles-isnt-virus-wins-supreme-court-case-doctor/

https://anonhq.com/anti-vaxxer-biologist-stefan-lanka-bets-100k-measles-isnt-virus-wins-german-federal-supreme-court

https://archive.is/TY9k3

A naozaj som si nevšimol, že by sa Lanka akokoľvek ohradil voči týmto očividným dezinterpretáciám konečného rozsudku v jeho spore s Bardensom. Takže ak by to aj technicky sám nepovedal/nenapísal, očividne v mnohých pisateľoch vzbudil ten (mylný) dojem a neurobil nič pre nápravu. Alebo áno? Ak áno, poprosím odkaz na jeho vyjadrenie, uvádzajúce veci na pravú mieru. Ak nie, tak konečný efekt je ten istý, ako keby to sám povedal.

Už som sa naozaj veľakrát stretol s argumentáciou, že nemecký súd rozhodol, že vírus osýpok nejestvuje. Kde sa to berie? Snáď to nepíšu mimozemšťania?

Inak, Feli Popescu poznám osobne (Rumunka, žijúca v Nemecku) a debatovali sme spolu už pred rokmi v rámci European Forum for Vaccine Vigilance, ale nezhodli sme sa. Vlastne tam bola tuším jediná, čo popierala vírusy.

To, že sa niekto zúčastnil osobne na súdnom pojednávaní, z neho nerobí nespochybniteľnú autoritu. Som si istý, že sa ho zúčastnili aj Bardensovi fanúšikovia a tí by asi hovorili niečo iné než Feli Popescu.

Práca Endersa a kol. sama o sebe nespĺňa všetky Lankove požiadavky, ale bola dostatočná na izoláciu vírusu, ktorý sa používa ešte 70 rokov po zverejnení tejto práce, takže na vode celkom určite nestojí.

Marián Fillo –> Eva Mertlíková: (Odpověď na: „Vždyť bylo popsáno několik případů, např. průzkumníků na Antarktidě, kdy lidé onemocněli chřipkou nebo nachlazením, když byli několik měsíců až let v naprosté izolaci od ostatních lidí, a k žádnému přenosu nákazy tedy nemohlo dojít.“)

Ten odstavec o oportunistických baktériách ste prehliadla?

Inak v skutočnosti je drvivá väčšina vedeckých pokusov v oblasti medicíny neúspešná. Nájsť 200 neúspešných pokusov (a pritom prehliadnuť dlhý rad úspešných pokusov) naozaj nie je veľký problém. Je viacero dôvodov, pre ktoré pokus o prenos choroby nemusí vyjsť napriek tomu, že ide skutočne o prenosnú chorobu. Jedným z nich je imunita adresáta.

Vo Vami odkazovanom rozhovore som sa dočítal:

„Našel jsem tedy asi 70 prací, které byly publikovány od začátku 20. století, a v rámci těch 70 prací bylo asi 205 experimentů a v naprosté většině, asi tak v 80 až 90 % všech těch experimentů nikdo neonemocněl, když dali zdravé lidi do těsné blízkosti nemocných lidí nebo je exponovalijejich tělním tekutinám. Takže 80 až 90 % experimentů nedokázalo tento jev prokázat.“

To je niečo výrazne iné než „ani v jednom prípade“. Tak neviem, či teraz úmyselne klamete, dúfajúc, že si na ten rozhovor nekliknem a neprečítam si ho, alebo ako si to mám vysvetliť?

Každopádne, ak tú knihu máte, odfoťte alebo prepíšte sem, prosím, odkazy aspoň na niektoré z tých 70 štúdií, nech sa na to pozriem, kde asi tak autori mohli urobiť chybu, že sa im prenos nepodaril.

Napr. u tuberkulózy treba štatisticky prežiť cca pol roka 8 hodín denne v tesnej blízkosti chronicky chorého, aby mal človek 50% šancu, že sa od neho nakazí tuberkulózniu baktériou (Mycobacterium tuberculosis). Ak testovali prenos tuberkulózy, tak ani 24 hodín v jednej malej cele s chorým nebude v drvivej väčšine prípadov až stačiť na prenos.

A keďže si celkom podľa vedeckej metódy rád overujem fakty a neverím nikomu len preto, že má modré oči, poprosím teda o odkazy na aspoň pár z tých spomínaných štúdií.

Marián Fillo –> Eva Mertlíková: Vďaka za odkazy. Mrknem na to.

Marián Fillo –> Tom Svoboda: (Odpověď na: „Muzete uvest konkretni priklady bludu, ktere zde zaznely, a ktere podle Vas nedavaji smysl a odporuji realite?“)

Že vírusy buď nejestvujú, alebo ak predsa, nemajú nič spoločné s prenosnými chorobami.

Že dokonca akékoľvek prenosné choroby nejestvujú.

Že nejestvujú špecifické protilátky proti pôvodcom prenosných chorôb.

Stačí?

Marián Fillo –> Kamala Taris: (Odpověď na: „Vám se bohužel stalo to neštěstí, že postrádáte schopnost používat logiku a racionálně argumentovat.“)

Ja by som naopak mohol to isté s čistým svedomím povedať o vás.

Marián Fillo –> Tom Svoboda: (Odpověď na: „Ja neargumentuju proti MOZNOSTI prenosu nemoci skrz patogen. Samozrejme, ze je to naprosto validni hypoteza. Je to ale stale jen hypoteza, a jako takova vyzaduje vedecky dukaz. Argumentuju proti Vasemu tvrzeni, ze je platnost teto hypotezy natolik ocividna, ze neni potreba ji nijak vedecky dokladat.“)

Nie, analógia s opadavými stromami nefunguje, lebo by opadali aj dokonale izolované v nejakom skleníku, ale ľudia sa nakazia jeden od druhého, či už priamo alebo skrz kontaminovaný predmet. Tiež nefunguje opadávanie stromov trebárs postupne od východu na západ alebo opačne, ako by sa šírila hypotetická opadavá nákaza, ale začnú opadávať súbežne po celej krajine, bez vystopovateľnej postupnosti opadávania.

U ľudí ale túto postupnosť vidíme

Takže je to očividné. Ale okrem toho je to aj dokázané.

Ostatne, mnohé testy liekov sa prinajmenšom v prvej fáze robia na úmyselne nakazených zvieratách. Až keď sa daný potenciálny liek ukáže ako perspektívny na zvieratách, prejde sa na testy na ľuďoch.

Viď napr.: https://journals.asm.org/doi/10.1128/aac.03579-14

A ako som už napísal vyššie, je viacero dôvodov, prečo by prenos prenosnej choroby nemusel vyjsť, tak pri takomto tvrdení vždy poprosím aj o odkaz na štúdiu, aby som sa tomu mohol pozrieť na zúbky a prípadne aj nájsť dôvod, prečo pokus skončil nezdarom.

Každopádne, „Španielska chrípka“ je ako morské prasiatko — ani morské, ani prasiatko, ani španielska, ani chrípka. To, že to nebola chrípka, ale bakteriálna infekcia (pravdepodobne meningokoky) skonštatoval dokonca aj Dr. Fauci. Navyše, to, že chrípku spôsobuje vírus, zistili až v roku 1933 — 13 rokov po poslednom prípade „španielskej chrípky“. Čo teda asi tak mohol Dr. Rosenau testovať? Ale aj tak si to rád prečítam. Poprosím odkaz.

Vaša špekulácia ohľadne spiknutia virológov je deravá z viacerých dôvodov:

1. Aj keby drvivá väčšina virológov vedome klamala všetkých dookola a fungovalo by takéto masové profesné spiknutie, myslíte, že by sa medzi tými ťažkými tisíckami virológov na svete nenašli aspoň desiatky takých, čo by odhalili túto svetovú konšpiráciu?

2. Veda je okrem iného aj o reprodukovateľnosti. Aby mohla celosvetová konšpirácia úspešne fungovať, musela by byť buď centrálne riadená z jedného miesta alebo by museli všetci virológovia poznať práce všetkých ostatných, inak by sa notoricky stávalo, že by rôzni virológovia publikovali navzájom úplne alebo čiastočne protichodné „zistenia“, ktoré by už na letmý pohľad diskvalifikovali virológiu ako vedu. To sa ale nedeje, hoci žiaden virológ nie je schopný sledovať všetok publikovaný výskum a zároveň aj riadenie z jediného centra môžeme vylúčiť prinajmenšom počas studenej vojny 1948–89.

3. Výrobcovia prístrojov pre virologické laboratóriá by predstierali čo konkrétne?

Všetci na celom svete sa dohodli (už pred desiatkami rokov a platilo to aj za studenej vojny), že ich prístroje rovnakého druhu budú produkovať rovnaký typ vymyslených nezmyslov? Vážne?

4. Testy na rôzne patogény by u ukážkových klinických prípadov z nejakého záhadného nepochopiteľného dôvodu dávali skoro vždy pozitívne výsledky napriek tomu, že tie patogény sú konšpiračný výmysel. Čo teda testujú?

Teória miazmy je síce už od Hippokrata (cca 2400 rokov), avšak hoci sa vzťahovala na maláriu či choleru, netýkala sa rozhodne všetkých chorôb, o ktorých dnes vieme, že sú prenosné.

Naproti tomu predpisy ohľadne malomocenstva, z ktorých zjavne vyplýva vedomie o infekčnosti lepry (malomocenstva), nájdeme už v tretej zo 72 kníh Biblie – Leviticus, v 13. kapitole:

„Malomocný, postihnutý touto chorobou, bude mať roztrhnuté šaty, vlasy na hlave neupravené, bradu zakrytú a bude volať: ‚Nečistý, nečistý!‘ 46 Po celý čas zostane nečistý. Je nečistý, bude bývať oddelene, bydlisko bude mať mimo tábora.“

Bydlisko mimo tábora je dobovou formou izolácie, a teda prejav poznania, že ide o prenosnú chorobu.

A tento text je starý najmenej 3500 rokov, možno ešte o niekoľko storočí viac.

Inak, celá 13. kapitola knihy Leviticus sa venuje malomocenstvu resp. kožným chorobám. Celkom zaujímavé pre dnešných dermatológov: https://biblia.sk/citanie/seb/lv/13

Béchampa rozhodne neignorujem, ale nebol jediným kritikom Pasteura. Ďalším bol Claude Bernard.

No a pri troche neskromnosti aj ja osobne. Pasteur bol totiž neskutočný plagiátor. Aj tú teóriu patogénnych mikróbov nevymyslel sám, ale okopíroval od Slovinca Marka Plenčiča, ktorý v podstate totožnú teóriu uverejnil cca 100 rokov pred Pasteurom. Vakcínu proti besnote tiež nevymyslel Pasteur, ale jeho spolupracovník, a rovnako tak vakcínu proti antraxu. O brutálnych nežiaducich účinkoch Pasteurových vakcín asi nemá cenu sa rozpisovať. 1 z 8 očkovaných proti besnote ochorel na ťažkú neurodegeneratívnu chorobu atď. atď. Jedna veľká hrôza.

Každopádne, beriem to tak, že pravdu mali tak pol na pol.

Bez patogénneho mikroorganizmu by nebolo určitých chorôb, ale tie isté choroby by rovnako neboli (alebo boli tak mierne, že by nestáli za reč), keby ľudia boli v tip-top zdravotnom stave s veľmi silnou imunitou, dostatkom vitamínov a stopových prvkov, bez chronického stresu atď., takže by tie patogénne mikróby u nich nenašli vhodný TERÉN.

Aj keď sa to jednoduchším ľuďom nemusí zdať, v skutočnosti sa tie dve veci (terén vs. mikróby) navzájom nevylučujú.

Marián Fillo –> Dan Dan: V dospelosti si o svojom prípadnom očkovaní rozhodne sám, lebo už bude dospelý.

Vy ste urobila, ako ste najlepšie vedela, a tým to pre Vás hasne.

To, že niekto má z pekla šťastie a prežil aj 7 dávok smrtiacej injekcie, ešte neznamená, že rovnaké šťastie budete mať Vy alebo Vaše dieťa.

Marián Fillo –> Kamala Taris: Protilátky sú špecifické a nešpecifické (kam patrí tzv. komplement v krvi alebo lyzozým v slinách).

Plnohodnotná imunitná odpoveď sa však neskladá len z tvorby protilátok v krvi (na slizniciach nevytvárajú vakcíny takmer žiadne protilátky), ale aj z nastavenia bunkovej imunity a tvorby špecifických protilátok na slizniciach.

Preto je prakticky vylúčené, že by akékoľvek očkovanie vytvorilo rovnako silnú alebo ešte silnejšiu imunitu než vytvorí prekonanie divokej choroby.

Na druhú stranu, na rozdiel od divokej choroby, vakcíny (ako ktorá ako čo) obsahujú hliník, ortuť, fenoxyetanol, formaldehyd, xy ďalších toxínov a množstvo škodlivých kontaminácií o.i. nanočasticami, o ktorých ani srnky netušia, nieto ešte výrobca, lebo každá výrobná dávka (šarža) je iná a obsahuje iné kontaminanty v inom množstve. A neexistuje žiadna povinnosť testovať skutočné zloženie vyrobených vakcín, takže sa to nerobí. Nie, ani výrobca, ani ŠÚKL to nerobí. Pýtali sme sa a jasne nám na to odpovedali. O tom samozrejme nie je v príbalovom letáku ani písmeno.

Ale aj to, čo v príbalovom letáku uvedené je, by malo zodpovednému rodičovi nahnať hrôzu/strach. Jeden môj známy pediater efektívne sabotoval očkovanie tým, že výslovne nútil mamičky čítať príbalové letáky. Väčšina z nich, keď si ich prečítala, očkovanie odmietla.

---